Fülszöveg
PhDr. Ján Purgina
TVORCOVIA KARTOGRAFIE SLOVENSKA
DO POL. 18. STOROCiA
I .1 ¦ ' ¦
;v ¦ '¦fi" . ¦¦' !I il
í-i,'i,: 1 ' " i' ii'i
Ii ¦
W'Vfií'y'iiw;i iv^i' : -íí
¦ y\ ¦¦¦'Vii- lU'H
• V- .1 i"
i ¦¦ ' y: ¦
wm
¦ ¦íví'üM .'/.i''i.p^íl
Táto Stúdia vyplna medzeru v kultdrnych de-j'inách nielen Slovenska a Ceskoslovenska, ale i Uhorska a celého Podunajska, lebo sa komplexne zaoberá náírtom pomerne zloíitého vyvoja mapo-vého zobrazenia tychto krajín od najstargfch pra-vzorov, akymi boli napr. diela Anaximandra z r. 5« pred n.l., Claudia Ptolemaia (87-150n.l.). Tabula Peutingeriana a daläie staré mapy vo vCas-nom stredoveku a novoveku.
Véznám publikácie presahuje rámeo hraníc Ceekoslovenska, kedíe kriticky zhodnocuje vgetky vyznamnejSie kartografieké práce, na ktorych je zobrazené Slovensko, pokial májú svojím vyzna-mom úlohu tvoreu vívója jeho kartografie.
Autor rozdelil célú kartografickú produkdu Slovenska na dve obdobia. Medzníkom medzi nimi je rok 1732, kedy vySiel od...
Tovább
Fülszöveg
PhDr. Ján Purgina
TVORCOVIA KARTOGRAFIE SLOVENSKA
DO POL. 18. STOROCiA
I .1 ¦ ' ¦
;v ¦ '¦fi" . ¦¦' !I il
í-i,'i,: 1 ' " i' ii'i
Ii ¦
W'Vfií'y'iiw;i iv^i' : -íí
¦ y\ ¦¦¦'Vii- lU'H
• V- .1 i"
i ¦¦ ' y: ¦
wm
¦ ¦íví'üM .'/.i''i.p^íl
Táto Stúdia vyplna medzeru v kultdrnych de-j'inách nielen Slovenska a Ceskoslovenska, ale i Uhorska a celého Podunajska, lebo sa komplexne zaoberá náírtom pomerne zloíitého vyvoja mapo-vého zobrazenia tychto krajín od najstargfch pra-vzorov, akymi boli napr. diela Anaximandra z r. 5« pred n.l., Claudia Ptolemaia (87-150n.l.). Tabula Peutingeriana a daläie staré mapy vo vCas-nom stredoveku a novoveku.
Véznám publikácie presahuje rámeo hraníc Ceekoslovenska, kedíe kriticky zhodnocuje vgetky vyznamnejSie kartografieké práce, na ktorych je zobrazené Slovensko, pokial májú svojím vyzna-mom úlohu tvoreu vívója jeho kartografie.
Autor rozdelil célú kartografickú produkdu Slovenska na dve obdobia. Medzníkom medzi nimi je rok 1732, kedy vySiel od Samuela Mikovíniho List o spősobe zobrazenia miestopisnych máp Uhorska, adresovany Matejovi Belövi (tl749) „velkej ozdobe Uhorska", aby ho oboznámil, akarni metódami mu zhotovi Liadané miestopisné mapy jedoo-tlivích stolic. V atarsom obdobl do r. 1732 mali úlohu tvoreu kartografie Slovenska najmä Laza-r o V e Tabula Hungáriáé z r. 1528, Regni Hungáriáé descriptio z r. 1556 od Wolfganga L a z i a, mapy Slováka Jána Bozu-Sambuca (1531-1584), iniiniera Martina Stier a Landkarten des Königreichs Ungarn z r. 1664, Antona Fabia de Co lloredo Parvus atlas Hungáriáé z r. 1689, Johana Christopha Mullera (1673-1721) a Lnigiho Ferd. Marsigliho (1658-1730), ktoré dr. Purgina vo svojej §túdii dokumentuje i pekn^i reprodukcia-mi, eim sa obohacuje slovenská kultúrna história.
V dejinách stredovekej kartografie malo naj-vaCíl víznam dielo Slováka Samuela Mikovíniho, ktor^m sa vlaatne r, 1732 zaéal i na Slovensku kartografícky novovek. Kultúrnej verejnosti je dnes ni Mikovíniho v^znam dostatoőne jasní. V r. 1958 ju s ním podrobne oboznámil dr. Purgina v mo-nografii Samuel Mikovini (1700-1750) - zivot a dielo, ktorá sa stala náplúou I. zväzku edfcie Monumenta Slovaciae cartographica.
Dielo Tvorcovia kartografie Slovenska do pol. 18. storoőia je jej samostatnym pokraöovaním a preto móiu po 4om siahnní vSetei íitatelia bez
'IM
űm
mm
ohladu na to, öi majú monografía o Samuelovi Mikovínim. Medzi reprodukovanymi mapami sú novonájdené raapy a faksímile novych listov Sa-muela MikovínÍho a mnohych jeho íiakov v Bratislave a Banskej Stiavnici. K jeho áiakom pribud-li deti Karol Stanislav Mikovini a generálmajor Tomás Eudovít Mikovini. Z daUích áiakov sú tu dokumentované osudy adíelo Mate ja Ziepsera, Mikoviniho pokraeovatela banskej kartografíe v Banskej Stiavnici, Jána K o v á 5 a (Joannes Fabri-cius alias Fabry), nástupcu po Mikovínim v úra-de stoliöného iniiniera v Bratislave, rytca Sebastiana Zelle ra, mestského inviniera v Bratislave Andreja Erika Fritscha a bratislavského sená-tora Joh. Christ. Burgstallera.
Pre velky kultúrny vyznam rozobral dr. Pur-gina najpodrobnejéie bohaté zivotné dielo rektora lycea v Bratislave Jána Tomku — Sáskeho (1692-1762), zvolenského rodáka, ktory sa stal áia-kom Samuela Mikoviniho ui poöas jeho pobytu V Bratislave. Preslávil sa najmä svojím anonym-nym §kolskym atlasom Parvus atlas Hungáriáé.
S vedomim Stúrovych slov „Kym duck v ná-rode, národ zije" pristupoval k zobrazeniu osudov a diela tvorcov kartografíe Slovenska i dr. Purgina, byvaly profesor dejepisu a zemepisu, neskorsie archivár a od r. 1952 redaktor a technicky úrad-ník V Slovenskej kartografíi. Ako archivár spoznal nase i zahranicné archívne fondy a vysledky svoj-ho zivotného itúdia vloíil do Monumento Slova-ciae cartographica.
Jeho monografía Tvorcovía kartografíe Slovenska do pol. 18. storocia, ktorú teraz naeej verej-nosti predkladá, je cennym obohatením nielen naSej literatúry, ale jej vyznam presahuje i naée hranice. Diela jednotlivych tvorcov slovenskej kartografíe nie sú tu len opisané a rozobrané, ale i fotografícky dokumentované. Preto privítajú Pur-ginovu prácu i v§etci milovníci starych tlaCí. Reő mapy je tieí őasfou slovenskej národnej kultúry. Na túto red úspeSne nadväzuje i na§a socialistická spoloőnosf. Nejedna mapa by azda zostala navády umftvená v archívnych zbierkach a mnohé by azda i zmizli. Práve preto sme dr. Purginovi vdaC-ní, 2e ich reprodukciami sa postaral o ich sprí-stupnenie, ktoré je potrebné, aby sa videlo, ako kraëali Slováci uá v minulosti s národmi, ktoré sa v§eobecne pokladajú za kultúrne. Tieto vyda-rené reprodukcie máp a faksimile sú dielom Slovenskej kartografíe v Bratislave.
Edícia Monumento Slovaciae cartographica bude maf dalSie pokraCovanie. Náplú jednotlivych zväzkov je natolko individuálna, ie umoínuje s pô-íitkom doőítat kaidy zväzok i takému ôitatelovi, ktorj? má iba umelecké záujmy. Preto je dielo mi-moriadne vhodné nielen pre jednotlivcov, ale aj pre ékoly, kni2nice, kultúrne a vedecké inStitúcie, lebo je studnicou poznania o minulosti Slovenska a Slovákov.
Vissza