Fülszöveg
Neoddelitefnou súiasfou krásnej slovenskej krajiny sú zrílcaniny hradov, ktoré sa impo-zantne tyíia nad sírym okolfm a vytvárajú majestátne historické dominanty.
Hromadnú vystavbu kamennych hradov podnietil u nás tatársky vpád (1241-1242), ktorému odolali iba dobre opevnené vySinné hrady. Okrem novych král'ovskych stráznych objektov stavala si äl'achta na Slovensku aj opevnené sídla ako prejav bohatstva a moci, ktoré őasto pouzivala ako ohniská odporu vodi panovníkovi. Maié sidla na vysokych skalách boli obrúbenym hniezdom lúpeznych rytierov, ktorí plienili v blízkom okolí (Led-nica, Súrov, Hriőov).
Naäe najkrajáie zachované kamenné hrady (Pustf hrad, Spissky hrad) nadväzujü typo-logicky na dozívajtjce slovenské zemné hra-diská, od ktorych preberajú aj funkciu ochra-ny §irokého okoUa. Od oby1;nych vezí sa pödorys postupne ro'zvíja v sirSí komplex, ktory uz obsahuje obytny palác, ätihlu obran-nú veáu, hospodárske staviská a neraz i ka-plnku. Gelok je obklopeny vysokymi hradba-mi...
Tovább
Fülszöveg
Neoddelitefnou súiasfou krásnej slovenskej krajiny sú zrílcaniny hradov, ktoré sa impo-zantne tyíia nad sírym okolfm a vytvárajú majestátne historické dominanty.
Hromadnú vystavbu kamennych hradov podnietil u nás tatársky vpád (1241-1242), ktorému odolali iba dobre opevnené vySinné hrady. Okrem novych král'ovskych stráznych objektov stavala si äl'achta na Slovensku aj opevnené sídla ako prejav bohatstva a moci, ktoré őasto pouzivala ako ohniská odporu vodi panovníkovi. Maié sidla na vysokych skalách boli obrúbenym hniezdom lúpeznych rytierov, ktorí plienili v blízkom okolí (Led-nica, Súrov, Hriőov).
Naäe najkrajáie zachované kamenné hrady (Pustf hrad, Spissky hrad) nadväzujü typo-logicky na dozívajtjce slovenské zemné hra-diská, od ktorych preberajú aj funkciu ochra-ny §irokého okoUa. Od oby1;nych vezí sa pödorys postupne ro'zvíja v sirSí komplex, ktory uz obsahuje obytny palác, ätihlu obran-nú veáu, hospodárske staviská a neraz i ka-plnku. Gelok je obklopeny vysokymi hradba-mi {Orava, Beckov, Krásna Hórka, Turna).
Koncom 14. a zaéiatkom 15. storoőia sa hrady prestavujú a pribúdajú k nim prepy-chové paláce s mnozstvom gotickych v^tvar-nych detailöv. Pri novostavbách sa uplatnuje pravidelny, v pödoryse átvoruholníkovy typ hradu (Zvolen, Bratislava). Fortífikácie sa opevnujú a rozsirujú. Majú chránif bohat-núcu srachtu aj pred vlastnymi poddanymi. Hradné panstvá na Slovensku sú v druhej tretine 15. storoéia fastym dejiskom pod-danskych povstaní, ktoré sú silne podporo-vané íeskymi protifeudálne naladenymi brat-ríckymi vojskami.
Pövodná úloha nasich hradov zaniká v po-slednej tretine 17. a na zaőiatku 18. sto-rofia, ked sa stali oporou povstaleckych vojsk Thökölyho a Rákócziho II. Po porázke povstaní ich cisárske vojsko postupne demolo-valo. V priebehu 18. storoiia sFachta opúsfa aj hrady, ktoré zostali neporusené, a sfahuje sa do kastielov a mestskych palácov. Menej odFahlé objekty pouzlva potom panstvo uz len ako väzenie, na uskladnenie arrhívov alabo na múzeá.
Okrem niekoFkych zachovanych hradov a velkého poítu ruin mámé u nás veía ne-známych hradnycli lokalít, kde kedysi stávali Iirady, no dnes uz niet po nich stopy. O ich existencii sVedőia iba historické listiny alebo nezvyíajny tvar terénu.
Najlepsie sa zachovali, i ked nie v celku, mestské hrady. Boli zaölenené do organizmu mesta ako rovnocenné budovy (Banská Bystrica, Banská Stiavnica, Kremnica), ktoré sa popri inych udrziavanych objektoch (Ora-va, Cerveny Kamen) v súíasnosti pouzívajú na rőzne kultúrne úíel) .
Nasa socialistická spoloínosí sa stará o svo-je hmotné i duchovné zveradenie. Popri vy-stavbe novych kultúrnych zariadení nezabúda ani na pamiatky. Ich nová funkcia V spolocnosti nám dáva nebyvalú moznosÉ vyuzií ich V prospech vsetkého fudu. Tym sa zároven zaílenujú do zivota Slovenska ako historické a umelecké dokumenty jeho vyvoja pre nasu súíasnosÉ a budúcnosí.
V publikácii Slovenské hrady sa autor-ská dvojica usiluje v umeleckych záberoch podaf prehfad o nasich najvyznamnejSích hradoch, v nejednom prípade tyéiacich sa na íazko prístupnych bralách a nemo hradiacich do dolin, inokedy zasa usadenych v rovina-tom teréne a ukrytych v tieni listnatych stá-rornych stromov.
Svojím bohatstvom prirodnych, historic-kych, architektonickych a umeleckych motí-vov je objavná pre turistu, vedca, umelca, i pre kazdého, kto má rád svoju vlasÉ. Je chválospevom krás na§ej domoviny a bude vzácnym darom nielen pre nás doma, ale aj pre zahraniénych návstevníkov.
Publikácia, ktorú graficky upravil Ladi-slav Hruskovif, má 261 éiernobielych a 34 larebnych obrazov. Resumé a texty k obra-zoni sú V stvroch cudzích refiach.
Vissza