Fülszöveg
Doc. PhDr. Jozef Novák, CSc., významný slovenský heraldik, spracoval druhý zväzok Rodových erbov na Slovensku. Po Kubínyiho zbierke pečatí, ktorej vydanie bolo veľmi úspešné a vzbudilo pozornosť odborníkov i laikov, oboznamuje v ňom čitateľskú verejnosť s Peťkovou zbierkou pečatí, uloženou v Okresnom vlastivednom múzeu vo Zvolene.
O rodových erboch sa nepísalo skoro pol storočia a aj predtým bola slovenská historiografia velmi chudobná na diela s touto tematikou. Vyplývalo to jednak z nedostatku odborníkov — heraldikov a genealógov, ale aj z neoprávnených predstáv, že Slováci za feudalizmu boli vcelku národom poddanským bez vlastného zemianstva a šlachty. Prvý zväzok vyvolili značný ohlas a v istom smere aj rozruch najmä tým, že mená jednotlivých šľachtických rodov autor uviedol v slovenskej jazykovej podobe, akú mnohé z nich v skutočnosti aj mali v staršom období svojej existencie, teda v 15., 16. a čiastočne aj v 17. storočí.
Široká obec historikov, nielen slovenských, ale aj...
Tovább
Fülszöveg
Doc. PhDr. Jozef Novák, CSc., významný slovenský heraldik, spracoval druhý zväzok Rodových erbov na Slovensku. Po Kubínyiho zbierke pečatí, ktorej vydanie bolo veľmi úspešné a vzbudilo pozornosť odborníkov i laikov, oboznamuje v ňom čitateľskú verejnosť s Peťkovou zbierkou pečatí, uloženou v Okresnom vlastivednom múzeu vo Zvolene.
O rodových erboch sa nepísalo skoro pol storočia a aj predtým bola slovenská historiografia velmi chudobná na diela s touto tematikou. Vyplývalo to jednak z nedostatku odborníkov — heraldikov a genealógov, ale aj z neoprávnených predstáv, že Slováci za feudalizmu boli vcelku národom poddanským bez vlastného zemianstva a šlachty. Prvý zväzok vyvolili značný ohlas a v istom smere aj rozruch najmä tým, že mená jednotlivých šľachtických rodov autor uviedol v slovenskej jazykovej podobe, akú mnohé z nich v skutočnosti aj mali v staršom období svojej existencie, teda v 15., 16. a čiastočne aj v 17. storočí.
Široká obec historikov, nielen slovenských, ale aj zahraničných, archivárov, právnikov, právnych i kultúrnych historikov ešte viac očakáva druhý zväzok. Možno povedať, že toto očakávanie ich nesklame. Druhý zväzok v značnej miere nadväzuje na prvý. Základné údaje o rodoch sú kvalitatívne hlbšie, dôkladnejšie, výraznejšie a výrečnejšie. Autor sa usiloval podrobnejšie opísať genealogickú časť, bližšie pristúpiť k predstaviteľom jednotlivých rodov, podrobne ich charakterizovať a — čo je mimoriadne vedecky dôležité a čitateľsky pútavé — konfrontovať jednotlivé genealogické a heraldické údaje a priamo klásť otázky tam, kde zostáva problém otvorený, kde ho doterajšie výskumy neumožňujú uza-
vrieť. Práve občasné kontradikcie medzi genealogickými poznatkami a heraldickou analýzou spôsobujú, že zaujímavosť práce sa stupňuje. Tým autor podnecuje k ďalšiemu hľadaniu, lebo nechcel, ani nemohol odpovedať na všetky otázky týkajúce sa feudálnych rodov a ich predstaviteľov (spolu s erbami), keďže to už patrí do sociálnych dejín. Text dopĺňajú početné farebné a čiernobiele ilustrácie a cudzojazyčné resumé. Jeho populárnosť zvyšuje aj celková grafická úprava.
Publikáciu, ktorá predstavuje dôkladnú genealogickú a heraldickú analýzu vhodnú najmä pre historikov sociálnych, kultúrnych, politických, hospodárskych a právnych dejín, odporúčame najmä archivárom, muzeológom, reštaurátorom a všetkým milovníkom histórie.
Vissza