Rodná zem

Fülszöveg

l- l , I . '
"i/l^;;'' ¦ 'jV',!
! i.
11 ' ; • r ¦ ' ¦ '
••i! v' ¦ .ií
¦ K i'íi'.i I
Moja rodná.
Takto nezne sa prihovára básnik. Takto vrúcne sa prihovára umelec svojimi obrazmi. Moja rodná nie je iba názov. Je to vers, oslove-nie, vzdych. Vyjadrenie súzvuku, bytostného spojenia medzi rodnou zemou a nami. Rodná zem ako pratéma umenia, prazáruka násho jestvovania, pravlast' násho bytia. Nasa sprie-vodkyna od kolísky az po kuvika, cd poézie az po smrt'. Najmocnejsia inspirácia zivota a umenia, lebo z jej lona pochádza krása a lás-ka. Prirástla nám cez oci a ruky k srdcu. Nasa rodná, kraj násho detstva, násho dozrievania, vlast' nasej citovej vychovy. Priestor i cas na-sich kazdodennych a sviatocnych návratov. Ohraniceny magnetickou ruzicou a styrmi roc-nymi obdobiami. Tam, kdesi medzi dôvernymi vrchmi a dolinami, kde sú na jar najsviezejsie rána, v lete najhibsie poludnia, v jeseni najjas-nejsie vecery a v zime najjasnejsie noci. Vysi-ny, z ktorych najd'alej vidno, nebo,... Tovább

Fülszöveg

l- l , I . '
"i/l^;;'' ¦ 'jV',!
! i.
11 ' ; • r ¦ ' ¦ '
••i! v' ¦ .ií
¦ K i'íi'.i I
Moja rodná.
Takto nezne sa prihovára básnik. Takto vrúcne sa prihovára umelec svojimi obrazmi. Moja rodná nie je iba názov. Je to vers, oslove-nie, vzdych. Vyjadrenie súzvuku, bytostného spojenia medzi rodnou zemou a nami. Rodná zem ako pratéma umenia, prazáruka násho jestvovania, pravlast' násho bytia. Nasa sprie-vodkyna od kolísky az po kuvika, cd poézie az po smrt'. Najmocnejsia inspirácia zivota a umenia, lebo z jej lona pochádza krása a lás-ka. Prirástla nám cez oci a ruky k srdcu. Nasa rodná, kraj násho detstva, násho dozrievania, vlast' nasej citovej vychovy. Priestor i cas na-sich kazdodennych a sviatocnych návratov. Ohraniceny magnetickou ruzicou a styrmi roc-nymi obdobiami. Tam, kdesi medzi dôvernymi vrchmi a dolinami, kde sú na jar najsviezejsie rána, v lete najhibsie poludnia, v jeseni najjas-nejsie vecery a v zime najjasnejsie noci. Vysi-ny, z ktorych najd'alej vidno, nebo, ktoré naj-krajsie ziari, povetrie, co sa najbelasejsie chve-je. Priestor a cas, v ktorom je najhibsie obsiah-nuty nás individuáiny osud i nase dejiny — krá-l'ovské dynastie vrchov a pohorí — a my, od vekov spojení s nimi potom i krvou, kríznymi i krízovymi cestami.
Moja rodná - zem zostupujúca z hôr do dolín, zem vystupujúca z dolín do vrchov. Moja rodná - temná i svetlá krajina, kde sú vsetky horizonty blízke
Moja rodná — kniha o zem! a styroch rocnych obdobiach. Kniha o premenách zeme a clove-ka, o metamorfózach zivota a smrti. Dráma násho sveta v styroch obrazoch. Symfónia tva-rov, farieb a nálad v styroch vetách. Hovorí iba recou obrazov a predsa má svoje vzrusujúce kapitoly, svoj dramaticky príbeh, svoj krotky sepot i vásnivé vykriky, svoje lyrické pianissi-má i robustné fortissimá. Zálezí iba na nás, ci este vieme cítaf, vidiet a nacúvat. Toto vedomie je základná trojrozmernost knihy.
V nej sa, ako svetlo a vzduch v priestore, zjavu-je vsadeprítomnost krásy. Umelec sa spolieha na túto trojrozmernost', spolieha sa na nase vnímanie, na nasu vypoved. Zatajuje sám se-ba, aby nám zjavil umenie, cisté a pôvodné
umenie prírody. Lebo príroda bola a je pramat-kou a ucitel'kou umenia. Pramatkou vsetkych Múz, teda i modernej Múzy belasého objek-tívu.
Umelec stojí za obrazmi, spolieha sa na nase oko a srdce, na nás neopakovatel'ny a individuáiny pohl'ad. Usiluje sa o to, aby sme si vőbec nevsimii skiené oko medzi ním a nami. Chce sa s nami co najviac stotoznif, chce svoju rodnú vidiet nasou, chce ju vidiet nasimi oca-mi. Predkladá svoje obrazy tak, aby sme mali pocit, ze sa ich jeho ruka ani nedotkla. Akoby nám ani neponúkal knihu, ale skór roztvorené okno na rodnom dome, so spomienkami na detstvo a miadosf
Preto si zvolil jednoduchy priestor a cas, naj-prirodzenejsiu kompozíciu — cykius styroch rocnych období. A mozno aj preto nám kniha na prvy pohl'ad prichodí ako podobenstvo medzi nami a zemou. Preto nám tak povedome pripomína dávnu osudnú zviazanost, nezrusi-tel'nú zmiuvu medzi prírodou a nami. Preto zdóraznuje dva póly, dva protistojace ziviy, dva odiisné symboly a medzi nimi, ako medzi dvomi tónmi pocut základny motív jeho sym-fónie
Ohniskom knihy nie je clovek a predsa ho cítif V kazdej snímke. Je to clovek skryty v podtexte krajiny, zasifrovany v nasom pohl'ade, v iskrení medzi nami a obrazom. Je utajeny v oscilácii medzi horou a nebom, medzi vrchom a hmiou, medzi chalupou a stromami, medzi pramenom a lístím, medzi jabikami a vráskavou stenou
Moja rodná hovorí viac k srdcu ako k rozumu, viac k cloveku ako k umeniu. Hladá a objavuje cistú a jednoduchú krásu vcfacného l'udského obdivu. Umelec ponecháva miesto vsetkym nasim d'al'sím rozmerom - nasim asociáciám i snom. Jeho je !ba námet, zorny uhol, vsetko ostatné prenecháva nasej fantázii. Takto pre-veruje híbky a vysky násho vnímania a co viac - V jemnych analógiách, metaforách i názna-koch nás núti premysl'af O zemi, v ktorej zijeme. O odvekom vzt'ahu medzi nou a nami. O horizontoch blízkych a d'alekych.
r-- ','íii'v
. i I : ¦
' I ¦'
i V '.í I > i'r i ,'1 .!'! i'i
.''lii.'t-'

!' i' I ' ¦ ''i 1 ¦
I , ¦ • Y I 1
'i;. : I Vissza